SMOT - Simple Magnetic Overunity Toy

Áno, jednoduchá magnetická hračka s účinnosťou väčšou ako 1 !!! (overunity) Keď som na www stránkach J.L. Naudina http://jnaudin.free.fr  našiel obrázky, nákresy a dokonca aj videosúbor s ukážkou funkcie ma to natoľko zaujalo, že aj keď viem, že animovať sa dá na počítači v podstate všetko, zdalo sa mi to natoľko presvedčivé že som sa to rozhodol vyskúšať. Nákup materiálu bola síce trochu investícia ale len praktickou realizáciou som mohol rozptýliť pochybnosti ktoré mi už začali vŕtať hlavou. Aby nik nepodozrieval, že je niečo niekde ukryté použil som ako základnú dosku kus plexiskla, magnety som vybral z bežne dostupných nábytkových kovaní a niekoľko súčiastok som zašiel kúpiť do modelárskeho obchodu. Výsledok po chvíli experimentovania a uvedomení si, že sily magnetov pôsobiacich na gulôčku musia byť dosť presne vyrovnané (aby sa neutralizoval bočný vektor) a zostala len dopredná sila predčil všetky aj tie najoptimistickejšie očakávania.

Vzhľad tejto prvej verzie sa dochoval len na fotografii z prvej verejnej prednášky venovanej Voľnej energii v Komárne v roku 2000. Potom som prístrojček prekonštruoval na súčasnú podobu, ktorú vám tu prinášame.

Momentálne som nemal možnosť vytvoriť vídeosúbory, nuž dovolil som si použiť súbor zo stránok HCRS.AT, kde je síce verzia podobná tej mojej prvej ale čo je dôležité pekne ukazuje funkciu.

Kto si chce zostrojiť tento nenáročný prístrojček tu nájde nákres. Odporúčam obrázok stiahnuť a potom vytlačiť. Verím, že tí ktorí sa rozhodnú prístrojček zostrojiť pomocou nákresu a fotografií ho úspešne spojazdnia a prinesie im toľko radosti svojou funkciou ako mne.

         Tento úspech ma samozrejme podnietil k ďalšiemu experimentovaniu, ďalší nákup a vznikla kaskáda dvoch SMOTov .

Dalo sa predpokladať, že to bude fungovať, nakoľko fungoval samostatný model ale predsa vidieť na vlastné oči ako gulička opustí prvý a prejde do druhého bol zážitok. Dokazuje to že kaskáda by vlastne mohla pokračovať, do tretieho, štvrtého a tak ďalej. To už nieje ďaleko od myšlienky uzavrieť to do kruhu a gulička by mohla obiehať, obiehať, obiehať, áno asi by sme získali perpetuum mobile. Nepokračovali sme v ďalšom pridávaní lebo sa jedná o model – hračku, určenú hlavne na prezentovanie – dôkaz, že statické magnetické pole pri vhodnom usporiadaní môže vykonať prácu, teda premiestniť guličku z jedného miesta na iné teda vlastne akoby z ničoho získať energiu, niečo čo je vlastne podľa naučených vedomostí nemysliteľné. Niečo aby ľudia začali rozmýšľať a prestali slepo veriť „zákonom“ lebo tie majú odzrkadľovať skutočnosť!!! Toto kritérium tento model plne spĺňa! Určite aj dnes by sa našli rôzny dogmatici, ktorí by dokazovali rôznymi výpočtami prečo to nemôže fungovať, ako už veľa krát v histórii dokazovali, že napríklad predmety ťažšie ako vzduch nemôžu lietať lebo ... a mnoho iných tvrdení, ktoré sa ale vďaka ľuďom ktorí im neverili a radšej hľadali spôsob ako to spraviť ukázali ako nesprávne a neopodstatnené.

         Teraz sa ale vrátim ku knihe Perpetuum mobile včera a dnes a nápadom pána Františka Prachaře a najmä konkrétne k obrázku číslo 105. (nájdete to na starých stránkach na adrese http://www.aufob.szm.sk energia zadarmo/inšpirácia). Obrázok je prezentovaný akoby mala gulôčka stúpať kolmo hore. Autor (Prachař) ale hovorí o vedení gulôčky alebo závažia po naklonenej rovine, ďalej hovorí, že magnety môžu byť postupne silnejšie. Čiže by platilo, že gulička sa postaví medzi dva protiľahlé magnety, čím ale vkročí do magnetického poľa tretieho magnetu ktorý ju pritiahne a dej sa opakuje. Odporcovia takýchto systémov vždy tvrdili, „prečo by magnet, ktorý mal takú silu aby guľku pritiahol na konci dráhy ju pustil ? To nieje možné, gulička by priskočila k magnetu a tam zostala prilepená! Zabudli ale na dve veci, že na naklonenej rovine magnet nemusí zdvíhať celú váhu gulôčky ale len jej pomernú časť, no na konci dráhy gulička doslovne vypadne lebo zrazu pôsobí celá jej tiaž a okrem toho ak magnety pôsobia rovnakou silou z oboch strán gulôčka neodbočí ale pokračuje rovno. Ako som už písal to bol práve problém pri uvádzaní do chodu. Gulôčka na konci dráhy sa vždy prilepila na niektorý magnet ! No po jemnom nastavení kľudne pokračovala v dráhe. Oproti patentu sú pri prvej verzii SMOTu nahradene postupne silnejšie magnety tým, že magnet pôsobí silnejšie na menšiu vzdialenosť, teda magnety boli zbiehavé, pri druhej verzii sme vlastne vyrobili postupne silnejúci magnet. Videl som ale na internete aj verziu s jednotlivými magnetmi ktoré boli jednotlivo regulovane tak aby každý ďalší bol bližšie a teda pôsobil silnejšie, čiže presne ako v návrhu Františka Prachaře. Ale najmä presne ako v udelenom patente US 4215330 „Permanent magnet propulsion system“ od nejakého pána menom Emil T. Hartman.

Tento pán si samozrejme v tom patente nechal patentovať aj kaskádne zapojenie viacero magnetických sústav !!!

To že s nápadom prišiel o cca 60 rokov neskôr ako pán Prachař asi ani nevie.

         Kaskády nám tiež nešli z hlavy ale ako som už písal nepokračovali sme pridávaním ďalších. Nevideli sme totiž veľký praktický zmysel v obiehajúcej gulôčke, a keď už spomínaný Francúz J. L. Naudin urobil merania účinnosti jeho SMOTu a vyšlo mu 113 % !!! (Kto by chcel bližšie informácie nájde ich na jeho www stránkach) nás to vyprovokovalo k niečomu inému. Začala sa rodiť myšlienka magnetického motora.

This page is copyright (c) 1996-2009
www.aufob.org